Ako som sa pred 30 rokmi stal , , človekom s domovom“
1. januára 2023 20:32,
Prečítané 2 276x,
marianno,
Nefejtón
V ten deň bola vyhlásená samostatná SR – lebo ináč sa to už s tými Čechmi zjavne ukočírovať nedalo. Vracal som sa zo služby, v centre Londýna. Na Strande som poznal už každý kameň, ale aj každého bezdomovca.
V ten večer som sa pri každom pristavil, bez ,,vyzvania“ som aj natiahol ruku s almužnou a ešte priateľsky prehodil:
,,Vieš, dnes mám veľký deň. Zrodil sa môj štát a ja mám nádej, že sa pre mňa stane naozajstným domovom.“
Tých tridsať rokov, to teda bola pekná húsenková dráha.
Ale nebanujem, že som vložil svoju nádej do genetiky Slovákov.
Akí sú takí sú, ja som predsa len jeden z nich.
A určite nie ten ,,múdrejší a správnejší“ od nich.
Cheers!
19.04.2026
Lietadlom som sa vozil ešte za starých, dobrých, prehistorických čias, keď ste v rámci letenky dostali aj celkom dobrý obed, džús, pivo, víno. A za príplatok aj pálenô. Celkom dobrá krčma vo výške 10 km nad zemou. Veci sú dnes striktnejšie, hádam aj otravnejšie, kvôli rôznym nevyhnutným kontrolám. Po troch výživných dňoch v horách a na jazerách, sa vraciam domov na [...]
17.04.2026
Milánske metro mi akosi nesadlo. Áno, tie šípky vás navigujú na každom kroku, ale keď sa zo stanice Loreto dá vystúpiť na piatich, šiestich, rôznych uliciach, večer, cestou do hotela sa môžem cítiť aj ako taký stratený sedlák v meste. Pýtam sa vysokého, mladého blondýna, per pazucha s vysokou mladou blondýnou. Nie je blond ako blond, toto nevyzerá na germánsky blond. [...]
10.04.2026
Som vo výške 2200 metrov nad tým jazerom na obrázku a k vrcholovému krížu na Grosser Rosenock, v Biosphärenpark Nockberge, mi chýba už len 240 výškových metrov. Zatiaľ moji jediní spolupútnici boli traja Česi, otec a dvaja dospelí synovia. No dobre kluci, ste mladší, aj trošku vrtkejší, tak ich teda púšťam pred seba. Od vrcholu si to dole strminou, diretissimou, [...]
Škoda, že len jeden deň, čo je inač dosť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty