– veď načo mi je tá sivá, nevábna, odpudivá, estónska dedina,
–veď sa mi bridí ten úradný kvérkód, čo ženie stáda do toho tunela, do toho a do toho,
– stáda oviec, muflónov a kôz,
– milujem ich hlavne, keď mi ich zakazujú,
– slovutné uznané tváre,
– úradná Zuzka, Kajka, či Uschi,
– hlavne, že – na tej správnej strane histórie,
– veď do pol roka sa každá z nich potvrdí,
– veď ako ináč, čo by to bol za život bez nich.
Pri pokladni som sa zaradil za rómsku rodinu, rozložitý starý pán, jeho dobre vyzerajúca panička, štyridsiatnik syn, jeho romňi – manželka. A ešte dve desaťročné deti. Plný vozík kvalitných produktov. Vykladajú na pás. Desaťročný schmatne cukríky z pásu a chce šuchnúť do vačku. ,,Trésk“ mu stará mater po hlave. „Trésk“ mu mater po hlave. To všetko v [...]
Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Celá debata | RSS tejto debaty