marianno

Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky).

Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou.

A ešte jeden disclaimer: Môj pohľad je subjektívny, pri túlačkách po svete som už zažil všeličo, nie som osoba ženského pohlavia, cestujúca sólo, nevadí mi ani smrad, ani špina, nie som malý, plešatý, ušomraný pánko, kašlem na všetko, čo ,,cestovatelia“ nazývajú tzv. kultúrnym šokom.

Vroclav, Poľsko: O dnešnom Poľsku sa na jútjúbe dozviete samé chvály. Čisté, bezpečné, hospodársky rozmach, kvalita. Medzi mestami vynikajú – klasika Krakov – stále populárnejší Gdansk, hlavné mesto Varšava, dostupná lietadlom z Blavy, ale hlavne Vroclav. Pôvodne nemecké mesto, dnes 600 tisíc obyvateľov, z toho asi 200 tisíc Ukrajincov. Unikátna architektúra, veľa kultúry, akcií, alternatívne divadlá, celkom takí európski ľudia, akí by mohli byť.

Pol dňa som na vroclavských uliciach hľadal aspoň náznak cigaretového ohorku, špaku, ale hľadalo sa mi ťažko. Možno preto, že každých 50 metrov bol na ulici sympatický odpadkový kôš, ale možno, že tí ľudia si to jednoducho tak povedali – toto je naše mesto!

Po Poľsku sa dnes cestuje vlakom – paráda! Sú to síce len minirýchlostné trate, 160 km/h, ale keď sa to rozbehne, tak to ide 160 a nikde nespomaľuje. Lístky oveľa lacnejšie, ako v starej Európe, komfort ten istý. Zľavy.

Poľštinu ovládam, pokecám, mám ich rád, ale nie je to môj najobľúbenejší európsky kmeň.

Začínajú sa tváriť úradne profesionálne, európsky. Chýba mi viac srandy. Nie je problém ísť po ulici o desiatej večer, ľudia tu chodia do roboty, z roboty, zmysluplne, za zábavou večer, ale v Poznani som zažil aj incident, keď vybočený domáci začal za bieleho dňa ohrozovať iných domácich, mačetou. Večer som tú správu videl aj v poľskej televízii.

Veľká výnimka z pravidla.

Salzburg, Rakúsko. Vlakom z Blavy, za 38 euro, ospevovaným Railjetom, rýchlovlakom, ktorý sa však najviac rozkričí na 200 km/h, aj to len medzi Viedňou a Lincom. Kvalitu a pohodlie nemôžeme poprieť.

Hauptbahnhoff je šitý na mieru. Nekomplikovaný, na námestí Spar otvorený do deviatej večer, na stanici temer do polnoci. Možno aj preto sa okolo stanice začínajú večer zhromažďovať nie celkom identifikovateľné indivíduá.

Do desiatej večer úplne OK, ďalej som neskúmal. Mesto – educato – ako hovoria Taliani.

Mníchov, Nemecko: Karel Kryl ho volal ,,Mníšek pod Alpou“. V niektorých častiach by som sa nechcel pohybovať večer, ale celkovo z Bavorov ten najlepší dojem. Ako keby to ani neboli Nemci!

Prisťahovalcov je tu neúrekom, mnohí sú normálni, niektorí integrovaní, niektorí možno aj asimilovaní. Konverzoval som so zjavne domácimi, chcel som ich trošku spoznať. Zmysel pre humor, laissez faire.

Viackrát som ich musel ,,pochváliť“. ,,Som príjemne prekvapení, veď na internete sa o Mníchovčanoch píše, že ste arogantní, namyslení, povýšeneckí. Ale veď vy ste úplne normálni!

Passau, Regensburg, Nemecko:

Passau je utešený, Regensburg historický. Passau spolu s Goerlitzom považujem za architektonicky kúzelné nemecké mestečká. V Passau si dávam akurát pozor na dlažobné kocky na uliciach, aby som sa nepotkol. Necítim potrebu pritlačiť si ľadvinku bližšie k telu, aby ma nejaký mamľas neokradol. Do Passau by mali chodiť všetci ázijskí turisti, aby videli, ako sa dá udržať kultúrne mesto, aj keď oni sú ďaleko vpredu so svojou elektronikou a pouličnou kontrolou fyzignómie.

(pokračujeme čoskoro)