Anita Dittman – Je suis. . ? - marianno - Blog

Anita Dittman – Je suis. . ?

1. februára 2015 16:04, Prečítané 4 269x, marianno, Nefejtón

Anita Dittman prežila pracovný tábor Barthold a koncentračný tábor Osvienčim. Keď Hitler prišiel k moci v Nemecku, mala 6 rokov. Rasovú nenávisť si užila už v škole, keď ju za jej židovský pôvod diskriminovali učitelia, a spolužiaci na ňu na ulici hádzali konský hnoj.

Potom nasledovalo najťažších dvanásť rokov jej života. Viaceré pracovné tábory, nakoniec aj koncentračný tábor Osvienčim. Napriek hrozným podmienkam prežila a po vojne sa vysťahovala do Ameriky.

V Hitlerovom pekle

So svojimi príbehmi sa nikomu nezdôverovala, dlhé roky prežívala mučivé nočné mory. Až koncom sedemdesiatych rokov spracovala svoje pohnuté osudy v knihe ,,V Hitlerovom pekle“ (Trapped in Hitler´s Hell).

A začala prednášať, na verejných besedách, v školách. Prekonala trému a stala sa z nej vynikajúca rečníčka, ktorá dokázala mladej generácii veľmi presvedčivo priblížiť hrôzy vojny.

Potom sa Amerika začala meniť. Keď sa Anity na jej prvých prednáškach v sedemdesiatych rokoch pýtali, či by sa vtedy niečo podobné mohlo stať, hovorila, že to nie je možné, pretože Amerika si naplno užíva slobodu.

Keď sa Anity pri nedávnom výročí oslobodenia Osvienčimu pýtali, či by sa niečo podobné mohlo stať aj dnes, odpovedala, že niečo podobné sa už začína aj diať. Aj v Nemecku sa diktatúra nasúvala len pozvoľna, nenápadne sa infiltrovala do spoločenských štruktúr. O myseľ národa sa bojovalo dlhé roky pred tým, než nacisti celkom ovládli Nemecko.

O Holokauste áno, ale bez toho slova C…

Kedysi absolvovala aj 5 prednášok za deň na rôznych amerických školách. Dnes ju už na štátnych školách nechcú. Akonáhle sa riaditelia škôl dozvedia, že jej spomienky z koncentrákov prinášajú aj silné kresťanské posolstvo, tak ju pekne vypoklonkujú. Môže hovoriť o čomkoľvek, ale v americkej sekulárnej škole nesmie spomenúť slovo začínajúce na C – Christ, Kristus, kresťanský.

Ako prežila koncentrák

Anita ešte v detstve prijala kresťanskú vieru. Tri veci jej pomohli prežiť koncentrák: viera, modlitba a humor.

Ako malé dievča sa pred vojnou zoznámila s kresťanskou vierou prostredníctvom pastora, ktorý bol v opozícii voči nacistom. Ten človek napísal protestný list samotnému Hitlerovi. Dokonca odmietol vystaviť obraz führera v kostole. Na to už teda bola treba obrovská odvaha a viera.

A dnešní pastori v Amerike? ,,Boja sa o svoje penzie. Musia sa veľmi opatrne vyjadrovať o gejoch a lesbičkách, lebo by ich vykopli z kongregácie. Ono s tým antisemitizmom a antikresťanstvom je to prepojené. Keď sa začne s antisemitizmom, nasleduje za tým antikresťanstvo“.