marianno

Americký spisovateľ Norman Mailer vraj o ňom kedysi povedal: ,,Ak je Dylan spisovateľ, tak ja som basketbalista.“ A včera sa táto fantastická konštrukcia naplnila, motyka vystrelila. Švédska kráľovská akadémia mu udelila Nobelovu cenu za literatúru. Po dvadsiatich rokoch každoročnej, opakovanej nominácie.

Nechcem rozoberať, či je Dylanova plodná, textárska produkcia  literatúrou alebo nie,  veď v nobelovských kruhoch sa už dávno pošepkáva, že na rad prídu aj rapperi ako Eminem a Tupac. Časy sa menia. Hneď v prvom momente sa mi pri oznámení o Dylanovej nobelovke vybavilo meno iného ,,angažovaného“ pesničkára s protest songmi z bývalého Československa.

Je možné porovnávať  Boba Dylana  s Karlom Krylom?

Skúste si preložiť Dylanove texty do slovenčiny /češtiny, a Krylove do angličtiny. Určite to vzbudí veľké rozpaky na vašej tvári. Kyslý úsmev.

Tie najznámejšie texty oboch autorov pochádzajú zo šesťdesiatych rokov. A tu sa prejavuje vo veľkej miere vplyv prostredia, sociálne trendy, politický vývoj.

Dylan bol anti-establishment. No tomu by som mohol celkom dobre rozumieť. Dylan bol za práva černochov. Tiež rozumiem. Proti vojne vo Vietname. Tu je to už trošku zložitejšie. My v Európe sme nezažili tú traumu z návratu veteránov. Bezprizorné tváre, deprimovaní mladí ľudia, ktorí chcú vracať vyznamenania za zásluhy, zbrane, lebo už nechcú strieľať, a už už idú klopkať na nebeskú bránu. Knocking on heaven´s door.

Pacifizmus. Ako mladý možno áno, ale dnes už celkom nerozumiem. Make love, not war – hippisácka kultúra. Nerozumel som celkom ani vtedy, a už vôbec ma to neoslovuje dnes. Rebelujúca mládež? Veď tej už dnes ani niet. Mladí dnes chcú svoje práva, džoby, prachy, kariéru. Health, wealth, pleasure.

Kryl je o tankoch na našej rodnej ,,hrudi“.,,Prší a venku se setmělo“, všetci sme hneď v tej chvíli vedeli, že ,,tato (štyridsaťročná) noc nebude krátká“.

A se slzou na víčku sme hledeli na sebe.

Áno, je to o generačnej identifikácii sa s dobou, s atmosférou, s bezprostredným dopadom na ľudské existencie v tom najbližšom okolí. Toto by americkí milovníci Dylanových piesní nikdy nepochopili.

A potom je tu ešte ,,Nevidomá dívka“. A ,, Děkuji“.

Tak teda, Dylan, Kryl?

Dylan  bol ľavičiarsky orientovaný liberál a dnešná globálna verchuška mu spieva akolády. S Krylom sme to tak cítili, že ,,budeme klopýtat, v tých polobotkách, bratříčku, ale zpátky už nemůžeme“.

Jednoznačne.