Áno, uznávam, s novoročným predsavzatím o behu je lepšie začínať až niekedy v marci. A v dnešných alpských podmienkach na Slovensku by bolo snáď štýlovejšie vytiahnuť bežky. Ale aj januárový beh má svoje nepopierateľné čaro. Hlavne pre tých, čo sa už nevedia dočkať.
Dnes bola na to asi ideálna kombinácia poveternostných prvkov. Slnko, ktoré aj zohrievalo a zľahka roztápalo sneh na cestách a chodníkoch. Sneh tak zvlhčoval ovzdušie. Dva stupne nad nulou a do toho všetkého priam nenásytná vôňa snehu. Bez snehu by bol vzduch suchý, teraz mal ten neoddolateľný appeal.
Všeobecná predstava je, že po snehu sa behá ľahko, je mäkký, šetrí kĺby. Kde ako, ako kedy. Na vyjazdenej ceste je poriadne tvrdý a nepríjemne to šmýka. Najlepšie je ísť do terénu a nájsť si nejaké koľaje, po ktorých už prešiel nejaký ten traktor, alebo esúvečko.
Alebo rovno do kopčekov a hôr. Nie každý si však môže dovoliť to, čo tento americký týpek, Antony Krupicka:
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty